Zaujímavosti

Prečo jesť ryby?

...pretože...

- mäso rýb obsahuje nízky podiel tuku (2 - 5 %),

- obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, ktoré majú vysoký efekt proti zrážanlivosti krvi,

- rozpúšťajú už vzniknuté krvné zrazeniny v cievach a tým majú značný protiinfarktový efekt,

- rybie mäso je rovnako dôležité pre činnosť mozgu, zraku a ďalších funkcií.

Niektoré nenasýtené mastné kyseliny sú nenahraditeľné (esenciálne). Ľudské telo si ich nevie vytvoriť, nachádzajú sa len v mäse morských rýb a morských cicavcov. Tieto produkty a súčasti morských živočíchov podľa vedeckých výskumov majú nasledujúce priaznivé účinky pre naše zdravie: zabraňujú kôrnateniu tepien, pôsobia proti vysokému krvnému tlaku, znižujú zrážanlivosť krvi, znižujú riziko infarktu srdca, znižujú hladiny škodlivých tukov a cholesterolu v krvi a znižujú vznik chronických zápalov kĺbov.

Je dokázané, že národy prímorských krajín konzumujúce mäso morských rýb, ako sú Eskimáci, Japonci a ďalší, netrpia na cievne ochorenia a u nich je výskyt infarktov srdca temer neznámy pojem.

Ročne skonzumuje taký Eskimák vyše 100 kg, Japonci 77 kg, Dáni 45,6 kg, Španieli 36 kg, Švédi 36 kg, Francúzi 20 kg, oproti tomu Maďari 3,2 kg, Slováci 3,9 - 4 kg.

Okrem toho ryby, obzvlášť morské, majú optimálny obsah minerálnych látok a stopových prvkov, ktoré sú často nedostatkové v našich potravinách. Ide hlavne o fosfor, jód, vápnik, draslík, selén a iné. Rybie mäso a potraviny z neho sú aj ľahko stráviteľné a doslova dietetické, nezaťažujúce náš zažívací trakt.

Podľa výskumu českých expertov je na preventívne účinky potrebná minimálna denná dávka 0,3 gramu EPA (esenciálna kyselina eicosapentaenová). Pri kombinovanej konzumácii morských a sladkovodných rýb je na takúto dávku potrebné skonzumovať minimálne 500 g rybaciny týždenne.


Čo ste o pstruhovi nevedeli

Pstruh v našich vodách

 

Z fylogenetického hľadiska je pstruh veľmi mladým druhom lososovitej ryby a jeho vývoj siaha do posledného zaľadnenia Európy. „Prapstruhy“ využili na preniknutie do vnútrozemia severnú, ako aj južnú cestu cez Stredozemné more, pričom potomstvo migrujúcej formy pstruhov často zostalo bez možnosti návratu do mora a až do pohlavnej zrelosti bolo izolované.

 

Na naše územie sa pstruhy zrejme dostali z oboch smerov. V povodí Popradu a Dunajca sa udomácnila forma pstruha atlantického zo severu, ktorá ešte začiatkom minulého storočia tiahla spolu s lososom každú jeseň z mora hore prúdom týchto riek. Migrujúceho pstruha potočného bolo v Dunajci možné uloviť ešte po 2. svetovej vojne, ale ich sťahovanie do miest neresenia sa definitívne skončilo v roku 1968 po výstavbe priehrady na Visle.

 

Zvyšok slovenských vôd obsadila nemigrujúca forma pstruha pontokaspického z juhovýchodu. Hoci sú oba pstruhy potočné na prvý pohľad podobné, predpokladá sa, že sa líšili hlavne geneticky. Ich genofond bol však narušený dovozom pstruhov zo vzdialených častí Európy a dokonca z iných kontinentov.

 

Americký svetobežník

 

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) je pôvodne severoamerický druh, ktorého chov sa začal šíriť po svete už koncom 19. storočia a na Slovensko bol dovezený pred päťdesiatimi rokmi. V Amerike žije v riekach a jazerách tichomorského pobrežia, pričom sa vyskytuje od Beringovho mora až po pobrežie južnej Kalifornie.

 

Hoci ide o celkom iný rybí rod, osídľuje podobné prostredie ako náš pstruh potočný, pričom toleruje širšie spektrum životných podmienok – oveľa vyššie teploty, nižšie hladiny rozpusteného kyslíka vo vode a dokonca aj vodné zákaly.

 

Je veľmi obľúbenou chovnou a športovou rybou, pretože rýchlo rastie a môže sa prikrmovať aj umelými granulami.

 

Umelé chovy u nás

 

Chov rýb ovplyvňuje ráz krajiny a vplýva aj na zloženie fauny a flóry v blízkosti vodných plôch. Rybné hospodárstva lákajú pytliakov a iných rybožravých predátorov (hlavne kormorány, volavky a vydru riečnu). Tieto chránené druhy spôsobujú v súčasnosti čoraz väčšie škody, pričom väčšina fariem nie je vybavená na dostatočnú ochranu pred nimi.

 

Produkcia, ako aj spotreba rýb na Slovensku žiaľ stále zostáva pod odporúčanými hodnotami a naše sladkovodné ryby kryjú len asi desať percent našej spotreby, ktorá sa dlhodobo pohybuje pod hranicou päť kilogramov na osobu za rok, čo je typické pre vnútrozemské krajiny.

 

Mikuš Miloš: Pstruhová sezóna. In: SME 5.5. 2011